Raymond H. Oppenheimer, chovateľ a majiteľ slávneho bullteriéra CH Ormandy’s Mr. McGuffin-a, bol určite jednou z najdôležitejších postáv, akú svet psov vyprodukoval. Väčšinu svojich značných vedomostí a skúseností od polovice 30-tich rokov až do svojej smrti v roku 1984, venoval bullteriérom. Založil, a v spolupráci s Evou Weatherill, viedol najlepšiu chovateľskú stanicu bullteriérov v histórii plemena. Spojená chovná sila Ormandy a Souperlative bola neporovnateľná s ničím iným po celé desaťročia . Mená bullteriérov ako The Knave of Ormandy, Ormandy’s Dancing Time, Souperlative Satin, Ormandy Souperlative Snowflash, či Souperlative Summer Queen, sa zapísali hlboko do histórie plemena. V neposlednom rade tiež nemožno nespomenúť, jedného z Oppenheimerových najlepších krycích psov Ormandy Souperlative Bar Sinister-a, ktorý sa nemohol predstaviť vo výstavnom kruhu, keďže bol monorchid (mal len jeden semenník), no napriek tomuto hendikepu, bol nesmierne úspešný v chove. Bar Sinister bol tiež ústrednou témou jeho vynikajúcej knihy After Bar Sinister (v preklade "Po Bar Sinistrovi"), z roku 1969. Okrem tejto knihy vydal v roku 1964 aj ďaľšiu knihu o histórii plemena McGuffin & Co.: Bull Terrier History.
CH ORMANDY’S MR. MCGUFFIN
Oppenheimerovo slovo bolo zákon a jeho chovateľské rady si osvojili mnohí chovatelia, naprieč širokou škálou plemien a chovateľských klubov po celom svete. Pán Oppenheimer sa tiež od začiatkov významne angažoval pre The Trophy Show, každoročnú klubovú výstavu anglického The Bull Terrier Club. Zvolená komisia 5-tich rozhodcov sem pozýva len tých najlepších anglických predstaviteľov plemena v danom roku. Táto výstava, je posudzovaná výhradne špecialistami na plemeno. Popri The Trophy Show, bola už vtedy, akákoľvek bežná výstava iba slabým nezaujímavým odvarom, a môžme konštatovať, že je tomu tak aj dnes.
20 chovateľských rád Raymond H. Oppenheimer-a
“Existuje obrovské množstvo rôznych metód chovu, niektoré dobré, niektoré zlé. Nikdy si nedovolím hovoriť nadšeným chovateľom, čo je tou správnou metódou, pretože nič také ako správna metóda neexistuje. Vynikajúce úspechy je možné dosiahnuť, a aj boli dosiahnuté, mnohými rozličnými spôsobmi. Takže iba predstavím niektoré zásady, ktorých sa v chove držím a o ktorých si myslím, že budú nápomocné tomu, aby ste sa vyvarovali niektorým nástrahám a nepadli do pasce spôsobenej nevedomosťou.”
Raymond H. Oppenheimer
01
Pamätajte, že to aké zvieratá vyberiete pre chov dnes, bude mať vplyv na plemeno mnoho rokov dopredu. Pri výbere chovných jedincov, majte túto myšlienku pevne na pamäti.
02
Vyberajte starostlivo oboch rodičov vášho vrhu. Vyberajte len najlepších jedincov, pretože budete musieť čakať do ďaľšej generácie, aby ste mohli zlepšiť to, s čím ste začali. Kryte len ak očakávate, že potomstvo bude lepšie, než obaja rodičia.
03
Nemôžete očakávať, že štatistické predpovede sa vám splnia pri malom počte zvierat, akým je napríklad jeden vrh. Štatistiky sú spoľahlivé len pri veľkých počtoch.
04
Rodokmeň je nástroj, ktorý vám pomôže určiť dobré a zlé vlastnosti, ktoré váš pes pravdepodobne bude mať, alebo ich bude produkovať. Rodokmeň je len tak dobrý, ako je dobrý pes, ktorý ho reprezentuje.
05
Svoje odchovy plánujte komplexne ako celok, nezameriavajte sa na dosiahnutie len jednej alebo dvoch vlastností. Nerobte krytia podľa módnych trendov, tie obvykle zdôraznia vybrané vlastnosti psa, na úkor celkovej vyrovnanosti a fungovania.
06
Kvalita neznamená množstvo. Kvalita je dôsledkom dôkladného štúdia a jasnej vízie toho, čo sa snažíte dosiahnuť. Buďte trpezliví a počkajte, kým máte k dispozícii správnych chovných jedincov. Robte bilanciu toho, čo ste už v chove dosiahli, a predovšetkým majte chovný plán aspoň tri generácie dopredu oproti tomu, čo robíte dnes.
07
Pamätajte, že chyby kostry sa v chove naprávajú najťažšie.
08
Neupínajte sa na dobrého jedinca, ktorý tieto vlastnosti neposúva do ďaľšej generácie. Majte radosť z krásy, ktorú reprezentuje, ale nepoužívajte ho/ju v chovnom programe.
09
”Outcross” v chove používajte len zriedkavo. Spolu s každou žiadanou vlastnosťou, získate takýmto spojením aj mnoho zlých vlastností, ktoré budete musieť odstraňovať v nasledujúcich generáciách.
10
“Inbreeding” je cenným nástrojom v chove. Je to najrýchlejší spôsob, ako nastaviť dobré vlastnosti a typ. Zároveň odhaľuje skryté nedostatky, ktoré je potrebné z chovu odstrániť.
11
Chovom nevytvárate nič nové. Vždy dostanete len to, čo už tam bolo od počiatku. Možnože to bolo skryté po mnoho generácií, ale bolo to tam.
12
Zabudnite na staré klišé o tom, že aj súrodenci veľkého psa/suky, dávajúcich kvalitné potomstvo, sú rovnako dobrí na krytie. Súrodenci málokedy posúvajú tú istú genetickú informáciu.
13
Buďte k sebe úprimní. Neexistujú dokonalé psy a suky, a tiež neexistujú jedinci produkujúci dokonalé potomstvo. V chove nemôžete robiť dobrú robotu, ak neviete rozoznať chyby a cnosti psov, ktorých plánujete použiť.
14
Chyby sa dedia rovnomerne od oboch rodičov. Nemôžete preto očakávať, že sa všetky vaše problémy, vyriešia v jednej generácii.
15
Ak najhoršie šteňa vo vašom poslednom vrhu, nie je o nič lepšie ako najhoršie šteňa vo vašom prvom vrhu, nerobíte pokroky. Váš posledný vrh by mal zostať posledným.
16
Ak najlepšie šteňa vo vašom poslednom vrhu, nie je o nič lepšie ako najlepšie šteňa vo vašom prvom vrhu, nerobíte pokroky. Váš posledný vrh by mal zostať posledným.
17
Jedinca do chovu si nevyberajte ani podľa najlepšieho, ani podľa najhoršieho, čo z neho/nej vzišlo. Čo vám môže priniesť je treba hodnotiť podľa zpriemerovaných atribútov väčšiny potomstva.
18
Majte na pamäti, že kvalita je sumárom celkovej korektnosti vzhľadu ako aj funkcií. Nie je to len o nedostatku chýb, ale aj o prítomnosti pozitívnych cností. Hodnotí sa celý pes.
19
Nedovoľte, aby vás osobné sympatie/antipatie k majiteľovi psa, ovplyvnili pri výbere chovných zvierat. Pes je správny pre váš chovný program, bez ohľadu na to, kto ho vlastní. Nikdy nehanobte dobrého psa - sú príliš vzácne a jedinečné nato, aby boli očierňované kvôli hlúpostiam.
20
Nebuďte spokojný s ničím iným, len s tým najlepším. Druhé najlepšie nie je nikdy dosť dobré.
AUTOR ČLÁNKU: ONDREJ HORVÁTH